PAVEL ONDRUS

19. 5. 1919, Pitvaroš, Maďarsko – 8. 3. 1980, Bratislava. Študoval v r. 1940 – 1944 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (slovenský jazyk – nemecký jazyk). 1952 PhDr., 1959 doc., 1960 CSc., 1971 prof., 1972 DrSc. V r. 1939 – 1941 pracovník Ministerstva školstva a osvety v Bratislave (administratívny pracovník), v r. 1944 – 1946 pôsobil na gymnáziu v Piešťanoch, v r. 1946 – 1948 na gymnáziu v Bratislave, v r. 1948 – 1949 na gymnáziu v Dunajskej Strede (profesor), v r. 1949 – 1954 pracovník Katedry slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Slovenskej unvierzity, v r. 1954 – 1966 Katedry slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, v r. 1966 – 1980 Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (asistent, odborný asistent, docent, profesor), v r. 1977 – 1980 vedúci katedry. V r. 1960 – 1963 tajomník a v r. 1963 – 1966 druhý podpredseda Združenia slovenských jazykovedcov pri SAV, v r. 1976 – 1980 podpredseda Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV. V r. 1962 – 1974 člen Vedeckého kolégia jazykovedy SAV. V r. 1970 – 1980 člen komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác vo vednom odbore slovenský jazyk. V r. 1976 – 1980 člen medzinárodnej komisie pre jazykové kontakty pri Medzinárodnom komitéte slavistov. 1965 pamätná medaila k 20. výročiu oslobodenia ČSSR Za zásluhy v boji proti fašizmu, 1969 Medaila Univerzity Komenského v Bratislave.

Venoval sa štúdiu slovenských nárečí, slovenského spisovného jazyka, najmä morfológie, a metodike vyučovania slovenského jazyka.

Literatúra